Rebelujeme, experimentujeme s formálnymi prvkami, odmietame ustálené gramatické pravidlá jazyka. Vytvárame novotvary, neologizmy, nekonformné kombinácie záberov, používame nepredvídateľnosť ako zámer, snažíme sa vyčnievať z más... Fotografie sú rozdelené do piatich triptychov, akoby piatich kapitol, pričom v každej je rozpovedaný jeden príbeh so svojím prológom aj epilógom…lenže nie vždy v zaužívanom poradí. Úlohou nie je diváka zmiasť, ale poskytnúť mu nejakú náhradu, akúsi “spomaleninu, alebo druhú šancu” v našom absorbovaní všetkých vnemov, ktoré nás doslova zožierajú a nedajú nám zastať a vydýchnuť si. Mojou snahou bolo priblížiť divákovi inscenovanú fotografiu s priam filmovou atmosférou, aby každý záber pôsobil ako zastavený moment a aby “čitateľovi” na vytvorenie svojho vlastného “filmu” stačil len jeden záber. Ejzenštejnovskú formuláciu 1+1=3 (záber plus záber vytvára tretí význam) zmenil francúzsky režisér novej vlny Jean-Luc Godard na 1+1=11. Matematický rozdiel medzi 3 až 11 je špecifikom. Vytvára sa ním veľkorysý interpretačný priestor, ktorý neobmedzuje diváka svojou významovou konštrukciou, ale necháva mu miesto pre vkladanie jeho vlastných významov. Odmieta vysvetľovať, počíta s asociatívnosťou rozumu, s ľudskou potrebou objavovať neznáme a nejednoznačné, s prirodzenou prítomnosťou nevysvetleného. Vytvára atmosféru, ktorá omamuje.
We rebel, we experiment with formal structures and we reject accustomed grammar rules of language. We create new formations, neologisms, nonconformist combinations of shots, we use unpredictability as our intention and we hope to stick out from the masses. While sometimes it’s quite enough to... Photographs are divided into five triptychs, i.e. five chapters, while each of them tells its own story with prologue as well as epilogue... yet, not always in an order one would expect. This is not supposed to confuse the viewer but to offer him a kind of substitute, some “delayer, or a second chance” to absorb all perceptions, that are so to say swallowing us and won’t give us a break, won’t let us rest. I tried to introduce you to staged photography that has almost a movie-like atmosphere and every shot has the feel of a frozen moment to it and the “reader” can create his own “movie” based upon just one shot. Eisenstein’s formula 1+1=3 (a shot plus another shot leads to a third meaning) was changed by the French New Wave director Jean-Luc Godard to 1+1=11. The mathematic difference between 3 and 11 is very distinctive. It gives us a generous room for interpretation, which doesn’t set limits with its construction of meaning but leaves room for interpretation on the part of the viewer. It refuses explanation, on the contrary - it takes in account the ability of reason to associate, the human need to explore the unknown and ambiguous, the natural presence of the unexplained. It creates an atmosphere that is intoxicating.
Anna Horcinova © All Rights Reserved