Projekt Limitované telo
sleduje vzťah medzi performatívnymi štúdiami a antropológiou, zhrňuje
najzásadnejšie podnety a prenáša ich do monumentálnych viackanálových
videoinštalácii. Performatívne štúdia sú relatívne
mladý, dynamicky sa rozvíjajúci odbor, ktorý vykazuje blízkosť k teatrológii i
k sociálnej antropológii a je mu vlastná programová interdisciplinárnosť. Deväť
paralelne spustených videí v rozsahu trištvrte minúty až dvanásť minút, vždy
zobrazuje jeden telesný výkon, jeho maximálne naplnenie, koniec i rezignáciu
zobrazovaného jedinca. Práca s telesnosťou, skúmanie hraničných možností tela
ako aj dôraz na postupnú stratu východzieho plánu z hľadiska psychologickej,
antropologickej i sociologickej dimenzie nanovo konštruujú problémy a výzvy Limitovaného tela.
Náročné pozície
na silu, flexibilitu, či balans sa striedajú s elementárnymi telesnými
situáciami, pri ktorých preciťovanie vlastnej telesnosti vyjadruje pokus o
prinavrátenie sa k vlastnému telu, ktoré čoraz viac, tentoraz dobrovoľne "strácame". Projekcie
sa začínajú súbežne, ale postupne jedna po jednej nečakane miznú, v súvislosti
s odhodlaním, ochotou, aktuálnym stavom, obtiažnosťou pozície, silou,
flexibilitou, kondíciou, predchádzajúcou praxou, mentálnym rozpoložením,
psychickým vypätím, otrlosťou voči vonkajším faktorom a blokovaním myšlienok
nepohodlia. Po skončení každého jedného videa nastáva tma, až kým neuplynie i
to posledné, potom sa celý cyklus opakuje. Inštalácia nemieni vytvoriť súťaž,
kto v akej pozícii vydrží najdlhšie (i keď sa komparácii vyhnúť nedokážeme),
ale poukázať na časovosť, ktorou sa oslovení približujú k svojmu vlastnému
psychickému, či fyzickému limitu a ponúknuť divákovi priestor na spolunažívanie.
Anna Horcinova © All Rights Reserved