Anna Horčinová

Limitované telo

Projekt Limitované telo sleduje vzťah medzi performatívnymi štúdiami a antropológiou, zhrňuje najzásadnejšie podnety a prenáša ich do monumentálnych viackanálových videoinštalácii. Performatívne štúdia sú relatívne mladý, dynamicky sa rozvíjajúci odbor, ktorý vykazuje blízkosť k teatrológii i k sociálnej antropológii a je mu vlastná programová interdisciplinárnosť. Deväť paralelne spustených videí v rozsahu trištvrte minúty až dvanásť minút, vždy zobrazuje jeden telesný výkon, jeho maximálne naplnenie, koniec i rezignáciu zobrazovaného jedinca. Práca s telesnosťou, skúmanie hraničných možností tela ako aj dôraz na postupnú stratu východzieho plánu z hľadiska psychologickej, antropologickej i sociologickej dimenzie nanovo konštruujú problémy a výzvy Limitovaného tela.

Náročné pozície na silu, flexibilitu, či balans sa striedajú s elementárnymi telesnými situáciami, pri ktorých preciťovanie vlastnej telesnosti vyjadruje pokus o prinavrátenie sa k vlastnému telu, ktoré čoraz viac, tentoraz dobrovoľne "strácame". Projekcie sa začínajú súbežne, ale postupne jedna po jednej nečakane miznú, v súvislosti s odhodlaním, ochotou, aktuálnym stavom, obtiažnosťou pozície, silou, flexibilitou, kondíciou, predchádzajúcou praxou, mentálnym rozpoložením, psychickým vypätím, otrlosťou voči vonkajším faktorom a blokovaním myšlienok nepohodlia. Po skončení každého jedného videa nastáva tma, až kým neuplynie i to posledné, potom sa celý cyklus opakuje. Inštalácia nemieni vytvoriť súťaž, kto v akej pozícii vydrží najdlhšie (i keď sa komparácii vyhnúť nedokážeme), ale poukázať na časovosť, ktorou sa oslovení približujú k svojmu vlastnému psychickému, či fyzickému limitu a ponúknuť divákovi priestor na spolunažívanie.

Untitled 2016

Untitled 2015

Gum Prints 2014

//INposition// 2013

Práca hravou manipuláciou s telesným fragmentom pojednáva o existenciálnej výpovedi, telesných či mentálnych obmedzeniach. Pomocou tela sa pokúšam o prekročenie nebadanej hranice medzi subjektom a svetom. Telo nedematerializujem, zobrazujem jeho celistvosť na poli vonkajšej i vnútornej reflexie. Na fotografiách zachytávam mladých ľudí, ktorí zosobňujú aspekty univerzálnych situácií a vzťahov. Prevažne pokojné polohy tela sa striedajú s polohami evokujúcimi napätie. Neutrálne prostredie umožňuje upriamiť pozornosť na dominujúci ľudský prvok a na vzájomnú interakciu postáv. Práca pozostáva z fotografií rôznych formátov, ktorými vyjadrujem diverzitu prístupov a interpretácií. Inštaláciu konštruujem naratívne, vytváram hypotézy a konotácie, ktorými sprostredkujem nepatrnú dávku fiktívnej intimity.

In this project, I am using playful manipulation of physical fragments to express existentialism or the limits of body and mind. With the help of the body I try to cross the imperceptible boundaries between my subject and the world around it. I am not dematerializing the body, but I am merely displaying its integrity within external and internal reflection. The photographs depict young people who act as the embodiment of aspects from universal human situations and relationships. Mostly peaceful postures are followed by positions that evoke tension. Neutral environment allows to draw the attention to the dominating human element and to the interaction between characters. The work consists of various formats that reflect the diversity of approaches and interpretations. I construct narrative setup, creating hypotheses and connotations that convey a certain amount of fictional intimacy.

Impossible 2012

Modelov - prevažne tanečníkov, inscenujem v indiferentných priestoroch, vo fyzicky náročných pózach, ktoré odzrkadlujú možnú nestabilitu a neistotu v našich vlastných možnostiach. Telo sa tak stáva nositeľom informácie, vytvára napätie či konfrontáciu priestoru a tela. Póza a gesto ako zobrazenie osobného pocitu, alebo citového rozpoloženia. Séria tak neodkazuje len k určitým uzavretým príbehom, ktoré vznikajú na pozadí scény, ale aj k nášmu vlastnému vnímaniu.

Models, mostly dancers, are staged in indifferent environments, preforming physically demanding poses that reflect the potential instability and uncertainty of our own choices. The body so becomes a carrier of information, it creates tension and confrontation between itself and the space. Pose and gesture also represent a personal view on feelings or emotional conditions. Series not only refers to certain stories emerging behind them, but also to our own perceptions.